Krízová intervencia u drogovo závislých
Krízová intervencia s drogovo závislými
Problematika závislostí je interdisciplinárna.
Cieľovou skupinou môžu byť klienti užívajúci drogy akýmkoľvek spôsobom. Podľa Kalinu (2003)- sa miera závislostí človeka na droge dá vyjadriť podľa frekvencie, intenzity a následkov užívania jedným z nasledujúcich 5stupňov:
1. Experimentálne užívanie drogy v tomto štádiu je droga užívaná občasne a nepravidelne a jej užívanie nemusí mať žiadne následky.
2. Príležitostné užívanie drogy títo užívatelia berú drogu pravidelne, nie častejšie než raz za týždeň, obvykle vo VČ, užívanie drogy je súčasťou ŽS, následky užívania sa prejavujú bezprostredne po aplikácii, inakšie užívateľ nemusí mať väčšie problémy vo svojej psychickej rovnováhe a sociálnom fungovaní.
Pravidelné užívanie drogy (škodlivé) títo užívatelia berú drogu pravidelne (viac ako 1x za týždeň), užívanie drogy je súčasťou životného štýlu, následky užívania sa prejavujú určitými škodlivými účinkami.
Problémové užívanie drogy užívanie je pravidelné a ovplyvňuje súkromný, prípadne pracovný život človeka, existujú tiež známky zdravotných problémov súvisiacich s aplikáciou drogy, droga je užívaná rizikovým spôsobom (napr.vnútrožilovým)
Závislosť na droge prejavuje sa vyššou toleranciou k droge, užívateľ po droge trvale túži, tejto túžbe sa postupne podriaďuje jeho celý život, užívateľ má zreteľné zdravotné, psychické a sociálne problémy spôsobené užívaním drogy.
Sociálni pracovníci a ďalší pomáhajúci profesionáli pracujú prevažne s klientami, ktorí spadajú do 3 až 5 stupňa užívania drogy.
Ciele a princípy práce s užívateľmi drog
K základným princípom sociálnej práce s užívateľmi drog (Navrátil) zdôrazňuje nevyhnutnosť systematických znalostí o človeku, spoločnosti a jej systémoch, nevyhnutnosť systematického sebapoznania, viery v hodnotu a dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na užívanie drog a jeho aktuálnu situáciu. Terčom intervencie by mal byť jednak klient a jednak prostredie v zmysle rovnováhy medzi požiadavkami prostredia a schopnosťami klienta tieto požiadavky zvládať. V práci s užívateľmi drog je nevyhnutné sa zamerať na jednotlivca i na systémové súvislosti jeho situácie, teda venovať pozornosť okrem zjavným problémom i jeho širším sociálnym väzbám.
Univerzálnym prístupom SP s užívateľom drog je motivačný rozhovor , ktorý je súborom komunikačných stratégií vedenia rozhovoru, ktorý je cielene zameraný na vyvolanie zmeny v závislom chovaní.
EXISTUJÚCE SLUŽBY A ZARIADENIA
Terénne programy sú realizované priamo na ulici. Klientom sú poskytované aktuálne informácie o rizikách spojených s užívaním drog a o možnostiach ich znižovania, prebieha výmena striekačiek a ihiel, distribúcia kondómov a dezinfekčných prostriedkov. Okrem toho sú klientom poskytované informácie o dostupných programoch starostlivosti a liečby.
Nízkoprahové kontaktné centrá ponúkajú služby podobné terénnym programom okrem toho tiež potravinový a hygienický servis. V centrách sú podmienky pre cielenejšiu a dlhodobú prácu s klientom. Je možné sa sústredene zaoberať klientovov motiváciou k liečbe. Kontaktné centrá môžu hodnotiť aktuálny stav užívateľa, vybrať pre neho vhodnú liečbu, prípadne mu sprostredkovať nástup liečby.
Ambulantná liečba môže byť ponúknutá a poskytovaná rôznymi zariadeniami od krízových centier cez poradenské centrá až po AT (alkohol-toxikoman) poradne. Táto liečba už kladie na klienta určité požiadavky. Na začiatku práce s klientom je pripravený individuálny plán liečby, ktorého dodržiavanie je s klientom pravidelne kontrolované. Niekedy môže byť súčasťou rodinná alebo párová terapia.
Denné stacionáre ponúkajú intenzívnu ambulantnú liečbu vo forme celodenného programu v rozsahu 2-3 mesiacov, behom ktorých sa klienti denne vracajú do svojho prirodzeného prostredia. Liečba sa skladá z individuálnej, skupinovej a rodinnej terapie.
Detoxikačné jednotky starostlivosť sa zameriava na minimalizovanie prejavov odvykacích symptómov a zbavenia organizmu užívateľa návykových látok, pričom je možné použiť medikáciu.. Detoxifikácia obyčajne trvá 5-10 dní v odôvodnených prípadoch aj dlhšie. Väčšina zariadení poskytujúcich dlhodobú pobytovú liečbu vyžaduje, aby klient nastupoval bezprostredne po absolvovanie detoxikačného programu.
Psychiatrické liečebne poskytujú pobytovú liečbu. Ide o liečbu krátkodobú v rozsahu 3-6 mesiacov. Liečba je rozdelená do troch fáz, každá z nich má svoje špecifické pravidlá a prebieha formou individuálnej, skupinovej a rodinnej terapie.
Terapeutické komunity poskytujú strednodobú a dlhodobú pobytovú liečbu v dĺžke 6-18 mesiacov. Ide o štruktúrovanú, intenzívnu liečbu, ktorá je väčšinou rozdelená do štyroch fáz. Liečba v TK kladie vysoké nároky na klientov. Dôraz je kladený na intenzívny terapeutický proces a komunitný spôsob života. Využíva sa individuálne poradenstvo, skupinová, rodinná a pracovná terapia.
Doliečovacie centrá sú špecializované na následnú starostlivosť a prevenciu relapsu užívania drogy. Doliečovací program trvá 6-12 mesiacov. Štandardnou súčasťou ponuky je poradenstvo, individuálna a skupinová terapia. Niektoré centrá poskytujú párovú a rodinnú terapiu, pomoc pri hľadaní vhodného bývania a práce, niekedy môže byť súčasťou ponuky chránené bývanie a práca v chránených dielňach.
Substitučné programy ide o starostlivosť o užívateľov opiátového typu, v rámci ktorej sa klientom podáva náhrada nelegálnej drogy. Substitúcia môže byť poskytovaná v rámci špecializovaného programu alebo prostredníctvom odborných lekárov. V súčasnosti sú využívané látky metadon a subutex. Liečba je zameraná na fyzickú, psychickú a sociálnu stabilizáciu užívateľa a prevenciu kriminálneho chovania užívateľov c súvislosti so získavaním prostriedkov na drogu.
Právna poradňa je zatiaľ ojedinelá služba, ktorá ponúka užívateľom drog, ktorí sa dostali do konfliktu so zákonom alebo rieši iné právne problémy, právnu poradenskú službu, ale aj prípadné zastupovanie v právnych sporoch. Právna poradňa poskytuje služby tiež zamestnancom zariadení pre užívateľov drog.
SOCIÁLNA PRÁCA V PRIEBEHU POBYTOVEJ LIEČBY
Hlavnými cieľmi liečby sú zmena životného štýlu a prijatie abstinencie ako nevyhnutnej súčasti ďalšieho života klienta, schopnosť klienta prijať plnú zodpovednosť za seba a svoje chovanie, nachádzanie alternatív k užívaniu drog, nácvik schopností potrebných k zvládaniu rôznych situácií, zlepšenie medziľudských vzťahov a posilňovanie sociálnej podpory, maximálna stabilizácia sociálnych podmienok klientovho života a prevencia relapsu.
V prvej fáze je liečba zameraná viac na minulosť klienta, postupne sa ale orientuje na súčasnosť s následným zameraním na budúcnosť. Tým klienta vedie k tomu, aby porozumel vlastnému vzorcu užívania drogy a jeho spúšťacím mechanizmom. Klient si potom s podporou ostatných vytvára vhodné obranné stratégie k spúšťacím impulzom užívania drogy a nové stratégie k zvládaniu problémov.
Významnou súčasťou v liečbe je postupné obnovovanie kontaktov s vonkajším sociálnym prostredím. Ponuka rodinnej terapie umožňuje klientovi obnoviť komunikáciu s jeho rodinou. Výsledkom je opätovné získanie podpory zo strany rodiny.
Obnova sociálneho fungovania klienta zahrňuje tiež schopnosti riešenia očakávaných problémov.
V záverečnej fáze sa klient pripravuje na zvládnutie nárokov, ktorým bude čeliť po ukončení liečby. Prevencia relapsu obvykle vyžaduje prípravu na radikálnu zmenu spôsobu života, na zvládnutie vývojových úloh, ktoré kôli závislosti zostali odložené. Žiadúce býva prerušenie alebo obmedzenie kontaktov s ľuďmi, s ktorými sa klient pred liečbou stýkal.
Po absolvovaní liečby, by mal klient nadviazať spoluprácu s niektorým z programov následnej starostlivosti.
Sociálna práca v následnej starostlivosti
Ak následná starostlivosť bezprostredne nadväzuje na liečbu, zvyšuje sa tým účinnosť absolvovanej liečby a schopnosť klienta udržať stav abstinencie. Hlavnými cieľmi NS sú stabilizácia klientovho ŽŠ, posilňovanie abstinencie a v konečnom dôsledku aj postupné uvolňovanie väzby klienta na doliečovací program. Témy, ktoré sa v priebehu následnej starostlivosti opakovane objavujú, sú problematika relapsu, stabilizácia sociálneho fungovania spojená s budovaním sociálnych vzťahov mimo doliečovací program, vzťahy v rodine a partnerské vzťahy. SP v doliečovacích programoch má skôr podporný charakter.
V prípade, že klient v priebehu následnej starostlivosti relapsuje, ale napriek tomu udrží kontakt s doliečovacím programom, je možné v spolupráci naďalej pokračovať. Aj opakované zlyhania môžu byť súčasťou doliečovacieho procesu, je ale nevyhnutné mapovať problémy, ktoré predchádzali relapsu a hľadať stratégie, ktoré mu pomôžu v budúcnosti sa s podobnými problémami vyrovnať.
Pred ukončením následnej starostlivosti sa hodnotí aktuálna situácia klienta, jeho sociálna stabilizácia a jeho schopnosť naďalej fungovať bez podpory doliečovacieho programu.
PREVENCIA – najúčinnejší spôsob znižovania dopytu po drogách spočíva v ovplyvňovaní konzumentov, čo predstavuje súčasne najúčinnejšiu prevenciu.
Primárna prevencia (generálna) je určená všetkým aj ohrozeným ale aj neohrozeným, aj mladým, aj starým, aj chlapcom aj dievčatám.
Sekundárna prevencia (adresná) je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva. Niektoré skupiny bývajú ohrozené viac, niektoré menej. Úlohou sekundárnej prevencie je zabrániť drogovej kariére.
Terciálna prevencia má zabrániť recidíve závislých po absolvovaní liečenia alebo terapie. Uskutočňovanie tejto revencie je mimoriadne náročné a zložité.
Odkazy:
http://www.drogynie.sk/prevencia-drogovej-zavislosti.php
http://odyseus.org/index.php?option=com_content&view=article&id=139
http://referaty.atlas.sk/odborne-humanitne/psychologia/54985/liecba-drogovo-zavislych
http://www.infodrogy.sk/ActiveWeb/c/1024/krizova_intervencia_v_oblasti_zavislosti_od_psychoaktivnych_latok.html